Otázku, aké bude svadobné auto asi riešia primárne chlapi. Chcú sa ukázať v dobrom bavoráku alebo medveďovi. Možno aj nejaký veterán môže byť. My baby sa zväčša už len tak prispôsobíme..... len, aby bol doma kľud.
Tento trend som badala aj pri našich svadobných prípravách. Budúci manžel mal predstavu, že chce „chorú krásku“ v červenej farbe, a tak sa aj stalo. Bolo to úžasné, zvonku ladné krivky, červená výrazná farba, strieborné kľučky. Označenie „chorá kráska“ však vo mne vzbudzovalo istú nedôveru. Predstava, že nás nechá niekde na pol cesty medzi nebom a zemou ma príliš nelákala, no nakoniec som uznala, že pôsobí vznešene a práve to sa mi na nej veľmi páčilo.
Vôbec nevadilo, že sa k nám nevmestil ani fotograf, ani žiadna iná stratená duša. Dvoje dvere a nič viac. Takéto autá sú nám tuším súdené. Akýmsi mojim omylom sa nám podarilo kúpiť aj normálne auto trojdverové a dodnes ho máme a stále frfleme.
Okrem toho, že naše krásne svadobné autíčko malo taký apetít, že by zožralo aj trávu popri ceste a nedbalo by tankovať dvakrát za deň, boli sme spokojní, že som sa so svadobnými šatami doň napratala. Vďaka Bohu, nemala som žiaden kruh, len kopu tylu a volánov.
Celý náš svadobný deň bolo zamračené a popŕchalo. Keď sme sa však vracali z fotenia, začalo neuveriteľne liať. Po ceste domov nám odletela jedna časť svadobného srdca z kapoty a v tom najväčšom lejaku nám prestal fungovať jeden stierač. Úplne úžasné autíčko. Kvapky dažďa však ladne stekali po jeho červenom laku a nám nezostávalo nič iné, iba sa tešiť z toho, že sme vlastne dobre došli domov.
Maykafashion
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára