pondelok 5. marca 2012

„Perfektne“ zorganizovaná svadba


          Ako každá nevesta, aj ja som sa snažila naplánovať si svadbu čo najpodrobnejšie, aby všetko prebehlo tak ako má, každý sa cítil dobre a hlavne, aby som mala pocit, že je to perfektná svadba. Tak som si všetky nápady z iných svadieb a dôležité poznámky zapisovala do špeciálneho ružového zošita. Ale sú veci, ktoré sa nedajú naplánovať, alebo jednoducho sme na ne vôbec nemysleli. Na(ne)šťastie, krátky čas medzi zásnubami a svadbou mi neumožnil byť posadnutou svadbou, čomu som sa vlastne chcela zámerne vyhnúť. Lebo podľa pozorovania, tento stav vôbec nebol prospešný, skôr škodlivý.
          Štvrtok pred svadbou počas finalizácie farby mojich vlasov, prišiel člen našej rozvetvenej rodiny so správou. „Kúpil som si nové auto, z Ameriky, a bol by som rád, keby bolo ako svadobné. Ale, cestou z Bratislavy, kde som ho bol zaregistrovať, ma niekto buchol na pravom prednom blatníku, ale to sa dá pekne zamaskovať“. Nám sa spočiatku zdalo byť perfektné naše spoločne nadobudnuté auto, aj výzdoba bola už dohodnutá, tak načo to komplikovať? Ale aj nové auto bolo pekné, dokonca luxusné a aj pre pokoj v rodine sme prikývli a mali sme dve autá. Jedno pre nevestu s netradičnou výzdobou ťahajúcou sa do pravého predného boku a druhé pre ženícha.
           Aj deň  „D“ mal určený harmonogram: kaderníčka, kozmetička,  fotenie....., ale akoby v tento deň minúty bežali rýchlejšie ako v bežný deň a všetko sa to začalo pekne posúvať. Už ráno sa to ťahalo, lebo po piatkovej predsvadobnej oslave sa veľmi ťažko vstáva. Najkritickejšia situácia bola s autami. Nevestine malo prísť len na obrad a to naše pôvodné sa dlho ozdobovalo a navyše pri rýchlosti vyššej ako 60 km/h sa začali uvoľňovať kvety a nechceli sme riskovať stratu výzdoby. V tej chvíli sme si uvedomili, že je ohrozené naše fotografovanie so svadobným autom v 40 km vzdialených Smoleniciach. Tak sme sa rozhodli ísť nie svadobným autom, aby sme mali aspoň nejaké fotky, lebo s ozdobeným autom by sme termín s fotografkou určite zmeškali. Ale v Smoleniciach sme boli naposledy asi niekedy na školskom výlete a náš šofér z Maďarska tiež nevedel ako sa tam ide, tak sme mierne zablúdili a prišli sme aj tak neskoro. V zhone a strese som si stihla odrieť aj špičku svadobných topánok a manžel obliať ružovým šampanským sako. Zmeškali sme aj privítanie manželovej rodiny z Martina a Liptovského Hrádku. Miesto známych tvárí ich tam čakali len moji rodičia a dom plný len maďarsky hovoriacich svadobčanov. Ale našťastie správne zvolený prípitok spojil dve rodiny a všetky bariéry sa zotreli. To najdôležitejšie sme ale pekne stihli a presunuli sme sa do penziónu, kde sa konala zábava.
            Čašník sa ku mne diskrétne priblížil a oznámil, že na naše meno sa tu ubytovali dva páry, ktoré som nemala v zozname ubytovaných. Moje prvotné zhrozenie vystriedala hanba, že na manželove sesternice, ktoré boli prvé na zozname v mojom ružovom zápisníku, sa úplne zabudlo. Našťastie sa ubytovali v ešte voľných izbách a nebolo žiadne fopááá. V miestnosti mali všetci svoje miesta pekne označené menovkou, čo je tiež náročná činnosť. Kameňom úrazu boli komplikované rodinné vzťahy (kto s kým môže a nesmie sedieť, pre pokoj a plynulý priebeh hostiny). Pri 150 hosťoch si človek poriadne precvičí kombinatoriku a súčasne ľahko spaví chybu.  Kamarátkinho manžela som nazvala dievčenským priezviskom jeho manželky. Uppss.
              Krásne počasie a výborné služby penziónu zatienili všetky nedostatky, a tak zábave nič v ceste nestálo. Jedine moje svadobné šaty, ktoré neboli určené na tancovanie, ale aspoň bol čas na rozprávanie sa s hosťami. Noc rýchlo prebehla a po krátkom rannom spánku som viezla kamarátku s priateľom na vlak. Rýchlo som chcela odzdobiť naše autíčko, ale v tom som si spomenula, že si aspoň mobilom cvaknem, aby aj ono bolo zvečnené. Pokoj a oddych nastal až v pondelok po nedeľnej poprávke. Vtedy som si povedala: pekne bolo, ale raz stačilo! :-)

Katka 




streda 29. februára 2012

Francúzska elegancia, anglický štýl - aj naše nevesty chcú byť CHIC!

Francúzska elegancia, anglický štýl - aj naše nevesty chcú byť CHIC!

Aj vy sa pripravujete na svadobný deň? Chodíte po svadobných salónoch, surfujete po internete, hľadáte šaty, ktoré by boli ako stvorené práve pre vás? Rozmýšľate či si ich necháte ušiť, kúpite si ich v salóne alebo radšej len požičiate? Veď čo s nimi potom? Dlho premýšľate, možno aj zaplatíte zálohu a potom ju zrušíte, lebo sa rozhodnete pre úplne iné šaty. Stalo sa to aj vám? Nakoniec si však určite vyberiete tie pravé.

Po šatoch prichádza na rad závoj. Španielsky, taký, onaký, krátky, dlhý, alebo ..... rozhodovanie zakončíte otázkou - dám si len kvet? Váš počítač sa pomaličky zapĺňa inšpiratívnymi fotkami a len zťažka odfukuje. Poviete si, predsa sa ešte popozerám, čo sa nosí. Je to výzva! Zoberiete klasický závoj alebo sa odhodláte na niečo iné, extravagantnejšie. Najskôr si isto nájdete 10 dôvodov, prečo nie niečo iné, nové, netradičné, prečo zostať pri klasickom závoji. Pozor, nie, že by to bola zlá varianta. Klasika je klasika, tou nikdy nič nepokazíte! Aj keď ste celý život ako sivé myšky, a málo odvážne, práve z vás môže byť nevesta, na ktorú sa len tak ľahko nezabúda.

Vlasy sú korunou krásy, svadobný účes je príliš dôležitou súčasťou nevesty, aby ste ho nechali len v spoločnosti obyčajného závoja. Dodajte mu trochu šarmu a buďte aj vy CHIC! Odviažte svoje zmysly a preskočte hranice konvenčnosti! Krásne sieťky s páperím a kvetmi dodajú vášmu svadobnému účesu francúzsku eleganciu a anglický štýl. Vykročiť do nového života treba tou správnou nohou, je len na vás či bude tento krok štandardný alebo vám iný, ktorý vám rozšíri doterajšie obzory J

Maykafashion


Vlasové doplnky od Maykafashion

Naše krásne svadobné autíčko ...

Otázku, aké bude svadobné auto asi riešia primárne chlapi. Chcú sa ukázať v dobrom bavoráku alebo medveďovi. Možno aj nejaký veterán môže byť. My baby sa zväčša už len tak prispôsobíme..... len, aby bol doma kľud.

Tento trend som badala aj pri našich svadobných prípravách. Budúci manžel mal predstavu, že chce „chorú krásku“ v červenej farbe, a tak sa aj stalo. Bolo to úžasné, zvonku ladné krivky, červená výrazná farba, strieborné kľučky. Označenie „chorá kráska“ však vo mne vzbudzovalo istú nedôveru. Predstava, že nás nechá niekde na pol cesty medzi nebom a zemou ma príliš nelákala, no nakoniec som uznala, že pôsobí vznešene a práve to sa mi na nej veľmi páčilo.

Vôbec nevadilo, že sa k nám nevmestil ani fotograf, ani žiadna iná stratená duša. Dvoje dvere a nič viac. Takéto autá sú nám tuším súdené. Akýmsi mojim omylom sa nám podarilo kúpiť aj normálne auto trojdverové a dodnes ho máme a stále frfleme.

Okrem toho, že naše krásne svadobné autíčko malo taký apetít, že by zožralo aj trávu popri ceste a nedbalo by tankovať dvakrát za deň, boli sme spokojní, že som sa so svadobnými šatami doň napratala. Vďaka Bohu, nemala som žiaden kruh, len kopu tylu a volánov.

Celý náš svadobný deň bolo zamračené a popŕchalo. Keď sme sa však vracali z fotenia, začalo neuveriteľne liať. Po ceste domov nám odletela jedna časť svadobného srdca z kapoty a v tom najväčšom lejaku nám prestal fungovať jeden stierač. Úplne úžasné autíčko. Kvapky dažďa však ladne stekali po jeho červenom laku a nám nezostávalo nič iné, iba sa tešiť z toho, že sme vlastne dobre došli domov.

Maykafashion


utorok 28. februára 2012

Netradičné zásnuby?

      Jedného krásneho dňa sa z vášho frajera zrazu stane snúbenec. Príde to úplne nečakane. Mnohé z vás na to čakajú mesiace či roky a niektorým to zase od prekvapenia vyrazí dych. Chlapec dlho, dlho premýšľa, kým sa odhodlá k tomuto kroku, ktorý je podľa neho nezvrátiteľný a strašne mu zmení budúcnosť. Bojí sa, že stratí samostatnosť, a preto si dá na tomto rozhodnutí naozaj záležať.
     Práve ten váš sa končene rozhodol, je presvedčený, že ste ženou jeho života? Vyberie vhodný okamih a miesto. Les, kam ste sa chodili prechádzať, múzeum, reštiku alebo vás požiada o ruku jednoducho doma, kde má svätý pokoj a kľud.
       Ako zistíte, že sa to blíži? Buď sa už pár dní správa podivne a vy hútate, čo za tým môže byť, a potom podíde k vám, päť sekúnd je ticho, ťažko preglgne, začne niečo rozprávať, ale zakoktá sa. Je možné, že nato pôjde úúúplne z iného konca a začne Vieš, .... pamätáš sa ..... a vy sa budete tváriť zmätene, lebo nebudete vedieť o čo mu ide, a z neho to pôjde ako z chlpatej medom zalepenej deky. Nebojte sa, nakoniec sa predsa len vymáčkne J. Vyberie z vrecka malú semišovú gýčovú krabičku tvaru podivného nafúknutého srdca alebo mušle, otvorí ju, pousmeje sa a povie: „Zoberieš si ma za muža?“, Na tri sekundy zaváhajte, nech si nemyslí, že je to len tak! To si predsa musíte rozmyslieť! Aj keď to vo vnútri duše už dáááávno viete a častokrát ste si priali, aby sa to konečne stalo. A teraz je to tu. Motýle vám v brušku začnú lietať bláznivým tempom sem a tam, ako keby boli v nejakej víchrici. Obleje vás teplo alebo červeň na líce a so záhadným úsmevom mu odpoviete: „Áno“ alebo nie?
Tri hrebičky zviazané umelou stuhou v bielom čipkovom celofáne podaruje milovaný snúbenec vašej mamičke. Otcovi donesie fľašu vína a vtipne poznamená: „Ujo dáte mi vašu dcéru za ženu?“ Otec sa chytí a vraví: „No, za fľašu snáď hej a zoberie si od neho fľašu bieleho za 4 eurá a tvári sa blažene. Hmmmm, premýšľate na sekundu o svojej cene, ale mamičkin vysmiaty pohľad a  božekanie vám preruší myšlienky a zase ste vo vašej obývačke. Týmto prvým krokom sa celý cirkus ešte len začína J